že riešime len problémy, alebo že točíme stále len filmy (aj keď spoločné filmovačky majú tiež svoje neopakovateľné čaro) ! Občas točíme aj pivo. To vtedy, keď si spravíme spoločnú akciu s našimi starými členmi či z Bratislavy, alebo s bývalými študentmi, ktorých sa vystriedalo v klube pekných pár. Samozrejme, že pritom nechýbajú ani naše rodiny a dobrá nálada. Takýmito akciami napríklad pravidelné každoročné trojdňové „filmsesion“ pre nicolausákov a ich priateľov, alebo pravidelný každoročný „Pochod Nicolausu na bežkách“, “Nicolausbiketour” a ďalšie príležitostné akcie.
sme sa podieľali i na usporiadaní dvoch celoštátnych filmových festivalov v Liptovskom Mikuláši, niekoľkých regionálnych festivalov, uskutočnili sme desiatky premietaní na Slovensku a v Českej republike, niekoľkokrát sme boli v televíznom vysielaní, uskutočnili sme aj tri vlastné fotografické výstavy a na niektorých fotografických súťažiach sme sa nielen zúčastnili, ale nás aj ocenili.
samozrejme v našej tvorbe nepoľavujeme a robíme s tým, čo máme, alebo požičiame. Za tých 30 rokov, sme nakrútili viac ako 120 filmov a stovky záznamov rôznych podujatí. Spočiatku to boli hlavne humorné a satirické hrané filmy, no postupne sme k nim pripojili i dokumentárne, reportážne a publicistické filmy ba i prvý filmový rýdzo liptovský klip na pesničku. S týmito filmami sme získali desiatky ocenení nielen na najvyšších domácich súťažiach a festivaloch, ale úspešne sme reprezentovali i na súťažiach a festivaloch v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, Chorvátsku, Rakúsku, Francúzsku, Nemecku, Belgicku, Taliansku, Malte, Japonsku, Holandsku, Fínsku, USA, Luxemburgu …
deväťdesiatych rokov sme prešli pod Posádkový dom armády, ktorý sa tiež volá inak Posádkový klub. Ale na názve ani tak nezáleží, hlavné je, že sme tu našli v rámci možností podporu pre našu prácu a táto dobrá spolupráca (musím zaklopať) trvá dodnes. Veľmi dobrú dlhoročnú spoluprácu máme i s LOS-om. Nie nejde o známe severské zviera na tri, ale o Liptovské osvetové stredisko v Liptovskom Mikuláši.
čo bolo v našom prípade skôr, my alebo kamera, je jednoduchá: MY! Ku kamere sme sa dostali v roku 1979 v S-klube a neskôr STEPS klube Strojníckej fakulty SVŠT v Bratislave viac-menej náhodne. Vtedy, ešte ako KAF-áci (čítaj členovia K rúžku A matérskeho F ilmu) sme prvýkrát videli 8 mm snímací prístroj Quarz . Dokonca nám ho aj požičali a tak sme mohli vzniknúť.
štúdií uzreli svetlo projekčnej lampy naše prvé hrané filmy Žobrák, U zubára a Slovenská story. Nečakaný ohlas hlavne filmu U zubára nás tak zmiatol a pomýlil, že sme sa nerozpadli ani po skončení štúdií. Časť KAF ákov ostala v Bratislave a časť sa presunula do Liptovského Mikuláša, kde založila v roku 1983 filmový klub pri V-klube Vysokej vojenskej technickej školy, dnes Vojenskej akadémii SNP. Tá, ako jediná inštitúcia v širokom okolí, bola ochotná znášať na dobu nemalé finančné výlohy (30.000.-Kčs) na základnú 8mm filmovaciu techniku pre náš klub. Tu sme prijali i nový názov – NICOLAUS – Mikuláš.
Nie je točiť, ako točiť, načim aj nakrúcať…
Odpoved, , Pocas V polovici Nas klub , Napriek vsetkemu , Okrem filmovania
No, aby ste si nemysleli,