Elektro-bicyklom na starhrad Liptov

z cyklu Po Liptove na e-MTB*

*e-MTB = electric Mountain Bike (elektrický horský bicykel)

Je 18. mája a dnes je to presne 25 dní, ako som sa stal šťastným majiteľom elektrického bicykla, na ktorom vyrážam na ďalší výlet. V úvode cesty míňam turistické atrakcie Liptovského Mikuláša. Môžete si tu napríklad zajazdiť na ternénnych štvorkolkách, alebo si kúpiť výhliadkový let vrtuľníkom. Týmito dvoma ich výpočet však ani zďaleka nekončí. Tu je napríklad dom naopak, na ktorom vašu pozornosť upúta Liptovská socha slobody.

Ale späť k pôvodnej téme - teda k dnešnému výletu. Dnes som sa rozhodol navštíviť 20 km vzdialený Hrad Liptov, alebo Liptovský StarHrad. Prechádzam cez Bukovinu, kde moju pozornosť upúta zaujímavá scéna s autobusovou zastávkou pred starobilou drevenicou. Pokračujem zec Ižipovce, kde opúšťam asfaltovú cestu a prechádzam na poľnú, ktorá sa však spolu s okolitou krajinou pozvoľným stúpaním mení na horskú.

Priechodnosť cesty sa rázne komplikuje, obtiažnosť terénu sa markantne zhoršuje, stúpanie je čoraz strmšie. Elektro-bicyklom však zvládam aj taký terén a stúpanie, ktoré sú pre obyčajný - rozumej „ne-elektrický“ bicykel - prakticky nezhazdné. Asi 2 km pred cieľom prichádzam k rozcestníku a informačnej tabuli o Liptovskom StarHrade.

Predo mnou je ešte posledný strmý „stupák“. Pre elektro-bicykel však ani tento nepredstavuje absolutne žiaden problém a s pomocou najsilnejšej asistencie motora pred úžasom v očiach prekvapených turistov ktorých predbieham ho zvládam takmer bez námahy.

Pôvodne som sa na StarHrad chcel dostať od Kalamien, kde cesta umožňuje výjsť bicyklom až na samý vrchol kopca. Niekde som si však zmýlil cestu a na hrad som vyhádzal z opačnej strany, kde som bicykel musel nechať pod skalným útesom a na vrchol vyjsť rebríkom.

Liptovský hrad, alebo Sielnický hrad, či Liptovský Starý hrad je ruina hradu na Liptove, na pomedzí okresov Ružomberok a Liptovský Mikuláš.

Jeho dnes už iba zvyšky stoja na vrchu Sestrč, vo výške takmer 1000 m n. m., v Chočských vrchoch, a vypínajú sa nad obcami Kalameny a Bukovina. Bol najvyššie položeným hradom na Slovensku a zároveň jeden z najvyššie položených v strednej Európe.

Prvá zmienka o hrade je z roku 1262, kedy ho dal postaviť kráľ Belo IV. na mieste zaniknutého hradiska z 1. storočia pred Kr. Plnil obrannú funkciu. Bol viackrát zničený a následne obnovený. V 30. rokoch 15 storočia ho obsadili husiti, o 20 rokov neskôr ho vlastnil Pongrác, ktorý ho zrenovoval a posilnil, a po potlačení protikráľovského sprisahania v roku 1471 hrad dobyl kráľ Matej Korvín a nechal ho úplne zničiť.

V 80. rokoch 20. storočia bol areál hradu predmetom výskumu, pričom boli zrekonštruované a zakonzervované jeho základy, objasnil sa jeho postupný vývin až do zániku. Boli odkryté zvyšky dvoch cisterien, paláca, veží, objavené bolo tiež množstvo striel a kováčskeho materiálu.

Celý areál hradu je verejne prístupný. Po červenej značke sem vedie turistický chodník Vlachy – Havránok – Bukovina a Sedlo pod Kráľovou; po žltej značke zase z obce Kalameny.

Spiatočná cesta bola ľahšie iba v tom zmysle, že viedla nadol. Čo sa týka terénu - ten bol svojou „ne“zjazdnosťou približne rovnako podobný. Prešiel som asi tak 50 km, keďže to ale bolo elektro-bicyklom, bolo to takmer bez námahy a vôbec mi to neprišlo veľa. Nehovoriac o tom, že som si užil zase jeden parádny výlet.