V rámci esperantského hnutia sa každoročne periodicky koná množstvo podujatí, z ktorých jedným je aj výstup a následné stretnutie esperantistov na česko-poľskom pohraničí, na vrchu Čantoryja.
Za slovenských esperantistov sme sa ako 4-členná partia aj tento rok rozhodli toto podujatie podporiť.
Pretože z hľadiska cestovania to - najmä pri už niekoľkokrát opakovanej účasti - nie je „kto-vie-ako“ atraktívne, tento rok sa nám to snažil zatraktívniť poľský esperantista z mesta Gliwice/Zabrze - Aleksander Zdechlik, ktorý nás pozval na návštevu svojho mesta s tým, že nám ukáže 2 najhlavnejšie atrakcie lokality.
Po príchode sme sa najskôr samozrejme ubytovali, trochu obhliadli okolie a naobedovali.
Potom sme sa už bez zbytočného zdržiavania vydali na exkurziu prvej lokálnej atrakcie, ktorou boli banské štôlne kráľovnej Luizy, v ktorých sa v minulosti reálne ťažilo uhlie, a chodby ktorej sa údajne rozliehajú pod značne veľkou plochou mesta.
V podzemí na každom kroku cítiť históriu a vplyv veľkej priemyselne revolúcie. Na svoje si prídu aj milovníci surovej krásy hornín a minerálov. Štôlňa kráľovnej Luizy je totiž autentickým podzemným priestorom, charakteristickým rozmanitosťou hornín a geologických foriem. Počas podzemnej exkurzie sa návštevníci dozvedia aj zaujímavé informácie o nebezpečenstvách, ktoré baníkom v 19. storočí hrozili. Zlatým klincom prehliadky je vzrušujúca plavba podzemím. Úžasné dobrodružstvo, ktoré sa odohráva v 19. storočí, 40 metrov pod mestom. Je to najdlhšia podzemná trasa svojho druhu v uhoľnom baníctve!
Počas plavby pod samotným centrom 180-tisícového mesta, sa návštevníci v podobe hologramov stretávajú s legendárnymi osobnosťami a bájnymi bytosťami Horného Sliezska, ako sú Pokladník alebo Utopek.
Autentickú atmosféru podzemia umocňujú vzrušujúce zvuky suterénu.
Plavba historickým podzemím je zárukou nezabudnuteľného zážitku.
Pretože plavba končí v inej časti mesta, späť sa vraciame autobusom.
Druhou lokálnou atrakciou, ktorú sme navštívili, je rozhlasový vysielač, neslávne známy ako miesto vojenského konfliktu, ktorý bol v roku 1939 Nemecku závdavkom (príčinou/dôvodom) na rozpútanie 2. svetovej vojny.
Večer, po návrate do ubytovne, sme si svorne a družne podiskutovali.
Na druhý deň ráno sme vyrazili na cestu do 90km vzdialenej Čantoryje.
Pokiaľ po minulé roky sme si to z českej strany museli celé vyšliapať pešo, na poľskej sme sa až skoro na samý vrch vyviezli lanovkou.
Posledný približne kilometer pešej chôdze nenáročnej a príjemnej prechádzky nás priviedol najprv k rozhľadni, no a napokon až ku chate na Čantoryji. Tam sme sa najedli, s prevažne poľskými, ale aj s českými esperantistami pozdravili, podiskutovali, debudanti sa predstavili, no a na záver sme si spravili spoločné foto.
Pekné, slnečné počasie, ktoré nás po celý čas sprevádzalo, sa s príchodom na Slovensko začalo meniť, a v Ružomberku nás zastihlo krupobitie, aké som za celý život nezažil.