Jánska Smrekovica
z cyklu „po Liptove na eMTB“ (9.5.2021)

Po dlhšom chladnom jarnom období sa náhle otepľuje a tak, ako húfy iných ľudí, aj ja vyrážam na svoju prvú tohtoročnú „vážnejšiu“ jazdu.

Začiatkom minuloročnej jesene som chcel prejsť Jánskou Smrekovicou, z polovice jazdy som sa však kvôli dažďu vrátil. Túto trasu som sa rozhodol prejsť dnes.

Deň bol nádherný, slnečný ... chladno už nebolo a horúco ešte nie, takže teplota presne akurát!

Cesta viedla serpentínami, takže raz som mal z jednej strany výhľad na majestátny Kriváň a Horný Liptov pod ním, z druhej strany potom zase na Nízke Tatry a Liptovský Ján, či Mikuláš.

Ako som stúpal čoraz vyššie, cesta sa náhle stratila, a ja som sa ocitol na sotva rozpoznateľnom horskom chodníku. Zorientovať sa mi vždy pomôže GPS mapa v mobile. Tá mi však ukazovala, že ak chcem ísť na Smrekovicu, musel by som vyraziť opačným smerom do strmého kopca. Pretože som bol už dosť unavený, rozhodol som sa pokračovať rdašej dole kopcom, smerom na Obertovicu a do Liptovského Jána. To som ale ešte netušil, akú som spravil chybu!

Trasa (ak by sa hľadanie cesty pomedzi stromy takto dalo nazvať), hoci viedla dole kopcom, bola čoraz nezjazdnejšia, až som napokon dorazil na miesto, ktoré som s hrôzou spoznal!

V lete pred dvomi rokmi, som tadiaľto išiel, ale z Liptovskej Porúbky. Keď som si na to spomenul, premkla ma hrôza, lebo ak je rúbanisko, ktoré je predo mnou, ešte stále také zarúbané ako bolo vtedy, čaká ma šialený zostup poriadnou strminou.

Cesty späť však niet, a tak zbieram všetko odhodlanie a vyrážam.

Prichádzam na zmienené rúbanisko, z ktorého sú nádherné výhľady na Liptovský Mikuláš, Liptovský Ján, Podtúreň...

Zdajú sa byť tak blízko! Rúbanisko - je však stále zarúbané. Púšťam sa teda dole strmým žľabom.

Ak ste to už niekedy skúšali, viete, že strmosť svahu je odfotiť takmer nemožné, video to teda ukáže snáď reálnejšie...

Ten žľab bol taký strmý, že keď som sa hore ním vracal po kameru, miestami som musel ísť štvornožky, skoro ako po rebríku!

Posledných 50 metrov pred príjazdom na asfaltku v Jánskej doline, som musel prejsť takouto blatistou trasou, takže bicykel som mal celý od blata. V Liptovskom Jáne sú však okrem studenej vody potoka Štiavnica, aj potôčky s teplou vodou prírodných termálnych prameňov, ktoré tu vyvierajú. O teplote vody svedčí prítomnosť rôznych machov a inej teplomilnej vodnej flóry. O unikátnom chemickom zložení zase usadeniny a nánosy bielej a hnedej farby.

Bicykel som si umyl v tepľučkej vode termálneho potoka.

O teplote vody termálneho prameňa svädčila plne obsadená kaďa, ale aj - v tejto sezóne prvý plavec - v priľahlom jazierku.

Neviem, neviem, ako by si užívali bystrú vodu potoka Štiavnica!

Aj keď sa tento filmík volá Jánska Smrekovica, cez ktorú som vlastne vôbec nešiel, vôbec mi to nevadí, pretože moje šťastie spočíva v tom, že sa výlet vydaril, živý a zdravý som sa vrátil domov, a že som počas zostupu ani na rúbanisku, ani v strmom žľabe nezdochol!

Z tejto jazdy sú aj Fotky.