New York - odlet a príchod

(3.+4.10.2022)

Už ako 17 ročný som v časopisoch - prepašovaných zo „západu“ nad fotografiami New Yorku sníval o návšteve tohto úžasného veľkomesta. Vtedy to bol nesplniteľný sen, ktorý som sníval celý svoj život. V súčasnosti je cestovanie dostupné tak, ako asi ešte nikdy nebolo. Na internete som si teda aktivoval upozornenia na ponuky lacných leteniek, a netrvalo dlho, a už som aj dostal ponuku spiatočnej letenky do New Yorku za 350 eur! Rozpätie bolo optimálnych 10 dní, tak som si na tento 10-dňový termín rýchlo hľadal nejaké lacné ubytovanie. To sa mi aj s ostatnými formalitami - relatívne jednoducho vybaviť podarilo, a tak som sa 3. októbra roku 2022 vydal na cestu, o ktorej som celý život iba sníval.

Odlietal som z Pražského letiska, na ktoré som kvôli nevhodnému vlakovému spoju dorazil 8 hodín pred odletom. Vyspal som sa teda v čakárni.

Na druhý deň ráno o siedmej som nastúpil na palubu lietadla, ktoré odlietalo do Londýna - môjho prestupného letiska.

V Londýne som mal na prestup 8 hodín, Londýnske letisko Heathrow je ale také obrovské, že medezi jednotlivými terminálmi sa prepravuje letištným metrom, a mňa občas nevdojak zachvacovala panika, že či Lietadlo do New Yorku nezmeškám. Najmä vtedy, keď som nemal šajnu, kde sa vlastne nachádzam a či idem správnym smerom.

Neporadila mi ani táto sympatická informátorka. Mala niečo so sluchom.

Na správny terminál aj vstup sa mi však nakoniec dostať podarilo, a tak som šťastlivo nastúpil na palubu obrovského lietadla.

O tom, kde sa práve nechádzame, v akej výške letíme, alebo aj aká je vonku teplota, ma informoval informačný systém.

Nad Atlantikom - smer Amerika - sme evidentne neboli jediní.

Pristávame a New-York ma víta upršaným večerom. Nadšenie, ktoré prežívam, mi však nemôže zobrať nič, nie to ešte počasie, a tak sa s vervou vrhám do boja s informačnými tabuľami, a hľadám cestu. Potrebujem sa dostať do hotela v Manhatane, najskôr sa ale musím dostať z letiska. Na to slúži letištný vláčik, ktorý sa volá Air-Train. Ten ma zavezie až na stanicu metra, z ktorej mi ide spoj do Manhatanu. Aby som sa ale mohol dostať ďalej do metra, musím zaplatiť cestovné. Sám to nezvládam, a tak žiadam o pomoc zamestnanca, ktorý je tam presne na to. Pokračujem v boji s informačnými tabuľami, stále viac si ale uvedomujem, že informačné tabule nie sú moji protivníci, ale priatelia. Takmer bez problémov ma krásne vedú do môjho cieľa.

Po približne hodinke vystupujem vo svojej cieľovej stanici s názvom štvrte, v ktorej sa nachádza - Bowery. Obchádzajúc „rešpekt vzbudzujúce indivíduum“ vychádzam z metra a pokračujem smer Grand Hotel Bowery.

Podľa adresy by to malo byť toto. Nuž, „Grad Hotel“ to teda rozhodne nie je. Interiér dosvedčuje, že názov „Grad Hotel“ je iba obchodný trik. Je to niečo ako robotnícka ubytovňa. Ako však vchádzam hlbšie do ubykácie, zisťujem, že aj „robotnícka ubytovňa“ je na toto zariadenie definícia neadekvátne honosná. To, ako sú dvere izieb vedľa seba akosi príliš nahusto, vzbudzuje vo mne obavy.

Dĺžka cely - rovná sa - dĺžka postele, šírka o „luxusných“ 50 cm viac, strop z drôteného výpletu, čo mimochodom znamená nulové súkromie. Jednu nespornú výhodu to však má: tu nebudem chcieť zostať dlhšie, než budem musieť! iba sa vyspať, a hor sa do ulíc New Yorku!